PIV 2020 · 3617
ekskuz/i
ekskuz/i (tr) Prezenti motivon aŭ pretekston, por havigi pardonon pri kulpeto: ŝi ekskuzis sin, klinsalute G; ekskuzi sian malfruiĝon. ☞ senkulpigi.
ekskuzo. Tiucela motivo aŭ preteksto: bonvolu akcepti niajn ekskuzojn.
PIV 2020 · 3617